OSTRIHOM, BAZILIKA

Výstavba dnešnej Baziliky podľa plánov Pála Kühnela sa začal v roku 1822. Po jeho smrti prevzal usmerňovanie prác János Packh,  napokon v roku 1838 bol poverený Józef Hild prepracovaním plánov a vedením stavebných prác. Vysviacka kostola sa konala 31. augusta 1856 za prítomnosti cisára Franza Josepha I. prepychovými formalitami. Vtedy zaznela po prvý krát na túto príležitosť komponovaná Ostrihomská omša za dirigovania Franza Liszta. Stavba predsiene a veže sa skončila až v roku 1869. Kostol je historickou pamiatkou.

Dejiny organa:

K príležitosti vysviacky Baziliky bol vyhotovený aj trojmanuálový , 49 registrový organ

( s 3530 píšťalami) od salzburgského staviteľa organov Ludwiga Moosera. Jeho cena bola 20.000,-Ft. Zvláštnosťou Mooserovho ostrihomského nástroja bolo to , že III. Manuál organa skonštruoval kuželkovou vzdušnicou a umiestnil ho v žalúziovej skrini. Podľa doterajších údajov v maďarsku  pravdepodobne toto bola prvá kželková vzdušnica a žalúziová skriňa.

1918: 76 prospekových píšťal,  ktorých celková váha bola 700kg, zrekvirovali na vojenské účely.

1924:  Józef  Angster a syn (Pécs) nahradil prospektové píšťaly zinkovými.

1945:  Následkom vojnových udalostí orgnová skriňa , mechanická traktúra a jedna časť píšťal sa poškodili.

1947:  Bdapeštianska továreň na orány Rieger namiesto opravy organa na prechodné používanie zabudovala do organovej skrine jeden dvojmanuálový , pneumatický nástroj s kužeľkovou vzdušnicou . Vtedy pôvodný hrací stôl , vzdušnice a jedna časť traktúry sa zrušili a zničili.

Od roku 1975 na podnet Istvána Brótiho , organistu a zbrojmajstra  ostrihomskej Baziliky , koncertného umelca – za aktívnej  spolupráce a podpory  najvyšších kompetentných cirkevných hodnostárov (Dr. Lászlo Lékai a Dr. Lörinc Bartl ) – sa začala rekonštrukcia organa ktorá dodnes trvá. Rekonštrukcia nástroja sa začala preskúmaním a reštaurovaním starých píšťal. Tieto práce vykonávali Gyula Vági , János Farkas a Lajos Perlaky, neskoršie János Szucsák. Od roku 1978 sa práce na obnovení organa začali. Práce však neboli súvislé, často sa spomalili, aj sa zastavili. Nový hrací stôl je dielom Ostrihomského organárskeho závodu z roku 1980. Podľa Istvana Bárotiho plánovaných 147 registrov na 5 manuálov je v prevádzke momentálne 75 registrov.

Najvýznamejším organárom XIX. Storočia v strednej Európe bol Ludwig Mooser. Narodil sa vo Viedni v roku 1807. Stavbe orgánov sa priúčal pri otcovi , ale len do svojich 16 rokov, kedy jeho otec zomrel .Zakrátko potom sa vydal na vandrovku, medzičasom nadobudol veľa skúseností na zhotovení a opravovaní organov, klavírov a klavichordov. Po 10 ročnej vojenskej službe ,ktorá sa skončia v roku 1840, sa oženil. Z jeho troch detí Karl a Joseph pokračovali v otcovom remesle. Okolo roku 1853 dostal viac objednávok z Uhorska. Prvý orgán na území Uhorska odovzdával v roku 1854 v meste Fót, po tom nasledoval v roku 1856 monumentálny, klasicistický nástroj v ostrihomskej bazilike. Ešte v tom roku dostal pozvanie do egerskej baziliky, aby tam postavil organ. Počas tamojších prác sa rozhodol že otvorí filiálku v Uhorsku kvôli početným objednávkam. Usídlil sa  v Egeri a stal sa čestným občanom mesta.Tu aj zomrel v roku 1881, v neusporiadaných finančných podmienkach . Vo svojom závode postavil zhruba 140 organov, okrem toho sa zaoberal aj zhotovovaním klavírov. Na dispozíciach Mooserových organov je cítiť spolupôsobnie klasicizmu  a romantiky. V jeho dielach sa prejavuje snaha o monumentalitu , ako i značne zvyšovanie 16 a 8 stopových registrov. V jeho dispozíciach dostali priestor aj jazykové hry. Mooser väčšinou zhotovoval svoje organy s mechanickými zásuvkovými vzdušnicami. Jeho známe organy v Maďarsku sa nachádzajú v kostoloch: 1854: Fót, kat. (II/16), 1864: Eger, Bazilika(III/52), 1871:Sárospatak, ref. (II/24).  Najviac jeho väčších  organov sa momentálne nachádza v prestavenej a rozšírenej forme .

Veľkosť a konštrukcia organa: Elektrické zásuvkové vzdušnice s elektrickou registrovou trakúrov,3 rady tradičných komibnácií, 100x999 radová setzerová kombinácia.

Jazykové registre dodali firmy Aug. Laukhuff (D-Weikersheim)a Carl  Giesecke(D-Göttingen) Pritom sa zabudovali aj staré jazykové registre pochádzajúce z Angsterových a Riegerových organov. V/75(0+14+16+6+24+15)

Navrhol :1981- Istaván Baróti

Organová skriňa: 1856 postavil Ludwig Mooser. 1982: ostrihomská organárska firma namontovala žalúziovú skriňu za najvyšším píšťalovým poľom a do prospektu postavila nové cínové píšťaly.

Históriu organu popísal Ladislav Kurucz z Diakoviec.