Často sme svedkami toho, ako sa do chrámu v záujme „priblížiť" liturgiu širokej mase ľudu či pritiahnuť mladých ľudí, dostáva hudba, ktorá nemá s oslavou Boha vôbec nič spoločné. Týka sa to slávností, odpustov, hodov, ale aj nedeľných a ceztýždenných omší a najmä sobášov a pohrebov.

Že tento jav nie je ničím novým nám dosvedčuje rozhorčenie veľkého hudobného skladateľa Franza Liszta (1811-1886). V dobe kedy žil, potrebovali organisti preludovaním vyplniť čas v liturgii a často na to používali skladby z divadla, medzi ľudom veľmi obľúbené. Sám Liszt o tom v roku 1835 napísal: „...V slávnostnom okamihu, keď kňaz dvíha svätu hostiu, počúvate biedneho organistu hrať variácie na „Di piacer mi balza il cor" alebo na „Fra Diavolo"? Ó, hana a výsmech na túto komédiu!"

Aj významný slovenský skladateľ a zostavovateľ Jednotného katolíckeho spevníka Mikuláš Schneider-Trnavský (1881-1958) uverejnil v roku 1925 tento článok: „...Cirkevná cenznura našich spevníkov je jednostranná, nedokonalá, lebo cenzuruje spevníky len po stránke textovej. Zo stanoviska cirk. hudby zostanú naše cirk. spevníky úplne nepovšimnuté. Bolo by tedy treba, každý spevník, ba každú novú cirkevnú pieseň predložiť cirk. hudobnej cenzúre! Každé ministerstvo ostro cenzuruje ku schváleniu predložené knihy, každá umelecká porota odmietne umelecky nie celkom zodpovedajúce diela a ich neúprosne odstrčí, len v našich kostoloch smie sa spievať, čo sa komu zapáči, bez každej kontroly prednášať nápevy, ktoré sa s duchom cirkevným nesrovnávajú. (...)"

Ďalej pripája notové ukážky skomolených piesní a nápevov a celý svoj článok sumarizuje takto:

„...Svätý Otec a Svätá Kongregácia obradov úzkostlive sa starajú o cirkevný spev, vydávajú nariadenia týkajúce sa cirk. spevu a my si toho vôbec nevšímame! Už sme tak ďaleko, že do niektorých kostolov vtiahly „fúkacie bandy" a pozdvihujú slávnosť sv. omše s falošnými rozfúkanými klarinetmi, krídlovkami, bonbardonmi, bubnom a činellami! Áno, tak ďaleko sme prišli!"

Aké to nadčasové slová - s rovnakými javmi sa stretol určite každý z nás, kto sa častejšie alebo zriedkavejšie zúčastňuje bohoslužieb.

Poznáme ich všetcia, už nám snáď ani veľmi nebijú do ucha, už sme na ne zvykli sem tam na nás pôsobia istým komikumom, nad ktorým prejdeme na denný poriadok." (M.Schneider-Trnavský)

 

Dnes sa k „úbohým organistom" a „fúkacím bandám" pridali aj iné nástrojové či tanečné zoskupenia. Udalosť na birmovke v roku 2008, keď počas prinášania obetných darov rapovali pred oltárom traja mladí birmovanci (po skončení svojho výstupu boli odmenení potleskom a sv. omša pokračovala ďalej), prešľap pri liturgii v ďalšom chráme, kde tanec podfarbovala pieseň Katky Knechtovej bežne hrávaná v rádiách, omše s doprovodom ľudových súborov prenášané do masmédií, či rockové omše v mnohých slovenských mestách dvíhajú výstražný prst a ja sa pýtam, či práve toto má byť liturgická hudba?
Odpoveď na to dáva dokument Musicam Sacram, v ktorého štvrtom článku sa dočítame:
„A tak za posvätnú pokladá sa tá hudba, ktorá sa utvorila na slávenie Božieho kultu a ktorá vyniká posvätnosťou a ušľachtilosťou foriem."

Nikde netvrdím, že v chráme má znieť len gregoriánsky chorál, len pieseň z JKS, alebo len organová hudba.

Problém však vidím v piesňach, ktorým by stačilo vymeniť „svätý" text za iný a zrazu by mohla pokojne zaznieť v bare, na diskotéke alebo v krčme a nikomu by ani nenapadlo, že predtým znela pri liturgii. Kam až zachádza chápanie niektorých veriacich dosvedčuje text, ktorým istý chrámový spevokol charakterizoval svoje hudobné zameranie: „Zbor hráva skôr veselé piesne, tzv. gitarovky, tie sú totiž univerzálnejšie, hodia sa nielen na omšu, ale aj k ohňu."

 

Každý má právo na svoj hudobný štýl a každému sa môže páčiť niečo iné. Nikto nemá právo nikomu vnucovať žiaden hudobný štýl a vkus, avšak som presvedčený, že každá hudba a text majú svoje miesto a sú určené pre isté použitie. Pieseň ľudová má svoje miesto na sobášnej hostine, pri oslave šesťdesiatky, či na majálese. Rocková zas na hudobnom festivale a populárna na diskotéke či v rádiu.

Nelogické je počúvať pri liturgii hudbu napr. ľudovú, ktorá bola skomponovaná pre úplne iné použitie. Vždy si potom predstavím ako by sa asi tvárili ľudia, keby som im na majálese „spríjemňoval" posedenie pri klobásach a pive spevom gregoriánskeho chorálu.

 

A práve preto, že na bohoslužbe sa zíde množstvo ľudí s rôznym hudobným vkusom, je potrebné predložiť im hudbu dokonalú, nadčasovú, skomponovanú špeciálne a len na bohoslužobné účely. Dokument Musicam Sacram ju definuje takto:
„Pod názvom posvätná hudba sa v tomto dokumente rozumie gregoriánsky spev, polyfónna posvätná stará i moderná hudba vo svojich rozmanitých druhoch, posvätná hudba pre organ a iné nástroje prístupné v liturgii a ľudový posvätný spev čiže liturgický a nábožný." (MS, 4b)

Pod týmito názvami sa skrýva nespočetné množstvo skladieb, ktoré spĺňajú tieto kritéria, avšak treba ich objaviť, venovať im istý čas na pochopenie a náležite ich interpretovať. Že to nie je jednoduché, je mi jasné, avšak ani pochopiť Sväté písmo nie je jednoduché a predsa sa o to neúnavne a dookola každodenne snažíme.

„Veď tu sa to tak hrávalo stále, a všetkým (?) sa to páči" je veta, ktorú počúvam veľmi často. (aj vyprážaný syr chutí každému, ale to ešte neznamená, že lepšie jedlo nevieme uvariť).

 

 

Týmto článkom chcem apelovať na kňazov, kantorov aj organistov. Tí, ktorí máte hudbu vo svojom chráme na starosti a viete s ňou niečo urobiť, tú gýčovú, nekvalitnú a primitívnu hudbu vyhoďte.

Nevyhoďte však muzikantov, pretože tí sú veľmi šikovní. Sú iba leniví odbočiť z vychodených cestičiek a je práve úlohou kňazov, kantorov a organistov ich v tejto veci usmerniť a povzbudiť.

Možnosti ako hodnotnú liturgickú hudbu nájsť a príkladov ako ju interpretovať máme dnes vďaka masmédiám priam neobmedzené.

AMDG

 

Použitá literatúra:

Ferdinand Klinda - Organ v kultúre dvoch tisícročí, Hudobné centrum Bratislava, 2000

Slovenská liturgická komisia - Liturgický spevník I a jeho uvedenie do praxe, Bratislava 1999

Posvätná kongregácia obradov - Musicam Sacram, 1967

Júlia Pokludová-Adamková - Jednotný katolícky spevník v premenách času, 1998

Mgr. Matúš Smoroň - Dejiny cirkvi v Uzovskom Šalgove, 2010